Kiná zohrávali veľmi dôležitú (nie vždy pozitívnu) úlohu pri formovaní našej kultúrnej identity. Aj keď sa ako nástroj ideologického pôsobenia na diváka spomína prevažne film, okolnosti jeho prezentácie sú rovnako dôležité. Kiná v menšich mestách a obciach predstavovali strediská kultúry, ktoré žili vlastným životom. Každé premietanie znamenalo menšiu kultúrnu udalosť, jednu z mála možností socializácie a stretnutí. Konzumácia filmu v skupine je často o inom, než o samotnom filme. Diváci si často nepamätajú filmy, ale udalosť návštevy kina. Pamäte kinárov sú odlišným pohľadom na dejiny kinematografie, tvorcov, mená a udalosti – vnímajú film cez jednotlivé obrazy, divákov, chyby filmových pásov, špecifiká laboratórií. Ich pohľad otvára nové možnosti nazerania na dejiny filmu, rozširuje a objasňuje obrazy, ktoré nemáme možnosť vyčítať z tabuliek.
Postupne sa nám pred očami strácajú veľké kusy histórie - chátrajú kiná, premietačov nahrádzajú stroje, hmatateľný celuloid nahrádza pixel. Pokiaľ nezmapujeme technickú minulosť dnes, zajtra tu nebude. Chceme zaznamenať realitu, ktorá tvorí skoro polovicu filmového priemyslu – mieša sa v nej prezentácia filmu, distribúcia, kiná samotné a sprostredkovane aj konzumácia.
Našim zámerom je preto zmapovať celý systém prezentácie a konzumácie filmu, ktorý tvorilo množstvo atomizovaných centier. Každé kino malo iný život, divákov, pracovníkov a každé má svojský, nezmazateľný význam. Chceme zmapovať nielen ich technickú stránku, ale aj emocionálnu. Celkovým zámerom je príspevok do dlhodobej (na Slovensku ale málo rozvinutej) debaty ohľadne významu kina a diváctva. Pozdvihnutie významu kina pri tvorbe veľkých dejín a recepcie filmu všeobecne. Zároveň zvýšenie záujmu o lokálne filmové dejiny obyvateľov, či kultúrnych pracovníkov.
V roku 1982 bolo v ČSSR 2891 kín. Dnes ich premieta asi 600. Kde sú, ako vyzerajú tie zaniknuté, ale aj súčasné, chce zmapovať databáza tubolokino.sk, spolu so sprievodným výskumom, ktorý vzniká v spolupráci s festivalom Kinobus, Národním filmovým archívom Praha a centrom Stanica Žilina-Záriečie. Zámerom je zistiť, čo znamenala kinofikácia, normalizácia, digitalizácia pre fungovanie kín a kultúru v regiónoch. Zozbierať, archivovať, zverejniť iné informácie - výpovede zamestnancov kín, fotografie, archívne materiály, programy.... a cez ne zachytiť iný pohľad na dejiny česko-slovenskej kinematografie.