Apollo - Levice

Kino Apollo sídlilo v sále Mestkého hotela, ktorý postavili na mieste hostinca Lev na rohu Ulice Československej armády (kedysi Telekyho ulica smerujúca k Osmanskému námestiu) a hlavného námestia. Pôvodný hostinec Lev, ktorý tu existoval už v polovici 19. storočia, dňa 8. októbra 1879 v ranných hodinách zachvátil požiar, ktorý vznikol v maštali. Po ňom budova zostala na nejaký čas bez strechy. Divadelné predstavenia sa organizovali pod prístreškom vo dvore a neraz sa stalo, že sa na ne diváci pozerali spod dáždnikov. Napriek pôvodným plánom na rekonštrukciu v roku 1904 mestské zastupiteľstvo zarmútilo Levičanov rozhodnutím o asanácii starého hostinca. Projekt novej budovy hotela vyhotovili budapeštianski architekti József Vas a Nándor Morbitzer, víťazi súťaže z roku 1907. Hotel postavili v rokoch 1909 a 1910 v secesnom slohu. Prvému nájomcovi Jozefovi Fertikóovi ho odovzdali 10. decembra 1910.

Určiť dátum prvého kinematografického predstavenia v Leviciach je ťažké. Film sem prišiel, ako aj väčšinou inde, ako jarmočná atrakcia. Ale pravdepodobne aj tu sa rýchlo uchytil, a našli sa aj v Leviciach osobnosti, ktoré sa tomuto remeslu naplno a úspešne venovali. Svedčí o tom aj novinová správa z januára roku 1912 o tom, že levický premietač Žigmund Adler vytvoril zlepšovacie návrhy proti nebezpečenstvu požiarov v kinách, ktoré boli vtedy kvôli vysoko horľavému filmovému materiálu a nedokonalej technike veľmi časté. Vylepšil tiež premietačku drobnými úpravami. Jeho vynálezy boli už krátko po svojom vzniku patentované nielen v Uhorsku a Rakúsku ale aj v Nemecku, Francúzsku a Taliansku (1).

Pravda, vtedy ešte v Leviciach stále kino nebolo. Až 15.5. 1912 si poslal nájomník Mestského hotela v Leviciach Jozef Fertikó na magistráte žiadosť o povolenie zriadenia stáleho kina vo veľkej sále Mestského hotela (2). O niekoľko dni neskôr - 24.5. 1912 si podal podobnú žiadosť aj spomínaný vynálezca Žigmund Adler (3). Jeho zásluhy v rozvoji kinematografie mu však nepomohli, lebo mestská rada jeho žiadosť zamietla a prijala požiadavku Jozefa Fertikóa, ktorá bola postúpená na vyjadrenie polícii a nadriadeným orgánom (4). Pravdepodobná príčina prijatia, resp. neprijatia žiadosti bola v lepších finančných a priestorových podmienkach Fertiktóa. Bol predsa nájomníkom Mestského hotela, v ktorého veľkej sále chcel kino otvoriť.

Fertikó dal kinu meno "Apollo" a podľa rozhodnutia smel premietať v soboty, nedele a vo sviatočné dni (5). Dokončenie kina urýchlil aj ministerský návrh, ktorý by povoľoval kino len mestám nad 20 000 obyvateľov. Levice mali vtedy len okolo 11 000 obyvateľov. A tak 18.8. 1912 sa uskutočnilo otvorenie prvého stáleho kina v Leviciach. Prvé prestavenie v kine "Apollo" sa konalo 14.9. 1912. Nevieme o aký film sa jednalo, ale bolo to pravdepodobne viacero kratších záberov. Dlhšie filmy sa začali premietať až neskôr. Ešte do konca roku 1912 sa odpremietalo viacero filmov, napr.: "Srdce chudobných", "Démon", "Amor a Psyché", 'Auto contra express", "Mladé mačky", "Spôsoby pračloveka“ a ďalšie.

V roku 1913 sa premietanie v kine ustálilo. Premietalo sa pravidelne a obyvatelia boli informovaní o nastávajúcom programe aj prostredníctvom týždenníka "Bars" (Tekov), v ktorom sa objavila i prvá grafická reklama na kinematografické predstavenie s reklamným sloganom - "Dnes ideme do kina. Program kina Apollo je zaujímavý". Tento sa zaužil a používal sa i neskôr. Premietacie časy boli väčšinou pre deti o 16. hod. a večerné predstavenia o 20. hod.

26.3. 1914 sa v kine Apollo uskutočnilo prvé predvádzanie, ako uvádzala tlač - "nového Edisonovho vynálezu" - zvukového filmu. V marci a apríly 1915 sa tu zas premietali farebné filmy. Boli to snímky "Básnikova Lena" a "Tieň princa" Išlo však o raritu. V tejto dobe sa začínajú objavovať na plátne kina aj celovečerné filmy, čo výrazne mení dramaturgiu programu, ale aj divácky záujem.

Do predstavení kina sa premietla i svetová vojna. Zo začiatku sa konali charitatívne predstavenia, z ktorých výťažok bol venovaný rodinám narukovaných vojakov alebo pre červený kríž. Neskôr došlo i na vojnovú filmovú propagandu, pripadne vojnové satiry alebo grotesky, ktoré mali zosmiešniť nepriateľa. Objavil sa i nový typ programov – vojnové reportáže, ktoré mali obecenstvo oboznámiť so situáciou na frontoch, pripadne o živote Rakúsko - uhorskej armády a jej spojencoch.

AIe vojna nepôsobila na kinematografiu len takto nepriamo. Už v prvých mesiacoch vojny bolo oznámené i v levických novinách bojkotovanie francúzskych a anglických filmov. Miesto nich mali byť preferované filmy domáce pripadne nemecké, dánske, talianske či švédske. Zároveň bolo nariadené, aby boli ako zamestnanci kina braný hlavne vojnový invalidi (jednalo sa o celomestské nariadenie).

Fertikó bol nútený v týchto ťažkých časoch častejšie prerušovať prevádzku kina a vyhlasovať filmové prázdniny. Príčiny boli rôzne, najčastejšie viazla dodávka nových filmov a v zimných mesiacoch bol nedostatok paliva na zakúrenie a zateplenie sály. V snahe zabezpečiť lepší prísun nových filmov uzavrel Jozef Fertikó zmluvu s distribučnou spoločnosťou "Royal Apollo" z Budapešti. So zhoršujúcou sa situáciou došlo začiatkom roku 1917 nariadenie o dočasnom uzavretí niektorých zábavných zariadení. Levické kino však mohlo premietať ďalej. Možno i preto, že jeho majiteľ ešte mal peniaze na prevádzku, nové filmy i na zimné vykurovanie. Levické kino i jeho majiteľ však mali i neprajníkov, ktorí obzvlášť v tlači útočili proti nemu. Upozorňovali na zlý vplyv ktorý má na mládež. Hovorili o nutnosti prevádzkovania kina mestom a nie súkromníkom.

V roku 1918 prišel prevrat a s nim vznik ČSR. Hneď po tom príchod maďarských boľševikov, a tak povoľuje mešťanosta znovuotvorenie kina až 16.8. 1919. O deň neskôr oznamuje Fertikó otvorenie kina verejnosti, zároveň oznamuje, že uzavrel zmluvu s bratislavským filmovým syndikátom o zapožičiavaní filmov hneď po ich bratislavskej premiére. Neskôr uzavrel podobnú zmluvu i s pražskými filmovými závodmi Slavia.

Začiatkom decembra 19 opäť požiadal Alexander Adler magistrát o prenájom kina (14). Jeho žiadosti však nebolo vyhovené. V lete 1921 požiadal mešťanosta Levíc ministerstvo o udelenie novej kino licencie pre mesto. Novú koncesiu dostal Ján Denk, nový nájomca Mestského hotela (15). Po výrazných zásahoch a peripetiách od rôznych mestských, miestnych, výchovných inštitúcií a sťažností na mravné dôsledky, zlý technický stav, narúšanie verejného poriadku dostal 1.7. 1924 Ján Denk novú kino-Iicenciu (16). V novembri 25 bolo Denkovi telegraficky povolené premietať aj maďarské filmy s pôvodnými titulkami.

Kontroly boli tiež kvôli častým výtržnostiam v kine. Levické kino muselo preto odvádzať i poplatky za výkon policajného dozoru. Pritvrdila sa i cenzúra voči zahraničným filmom. V roku'1924 sa v Leviciach nesmeli premietať napr. filmy: "Chaplin čašníkom", "V zemi Solfatancov", "Diablom sveta je zlato". Nariadeniami boli preferované najmä domáce filmy (17).

Poznámka viažuca sa ku kinu: Na začiatku vojny žil v Leviciach istý Albert Vidor, ktorý bol žiakom tunajšieho gymnázia. Tento bol neskôr pod menom King Vidor (1894 - 1982) známy ako klasik americkej kinematografie. Je autorom viac ako 40 filmov. V mladosti sa, po úteku z domova, živil ako uvádzač a premietač v kine, s ktorým sa prvýkrát dostal do kontaktu pravdepodobne ešte v Leviciach, kde asi tiež pracoval ako premietač v kine Apollo. V roku 1915 odišiel do Hollywoodu, kde sa uchytil ako filmový režisér. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria filmy- "Prehliadka smrti" (1925), "Ecce homo“ (1928), "Aleluja !" (1925), "Citadela" (1938), "Americká romanca" (1944), "Vojna a mier“ (1956) a mnoho ďalších. Vidor King s Jánom Kadárom sú najvýznamnejšími filmovými tvorcami, ktorí žili istý čas v Leviciach.

Text je krátenou verziou štúdie: Zahrádka, Raimund: Začiatky Levickej kinematografie. In Zborník tekovského múzea v Leviciach II - 1994, s. 23 – 31. Štátny okresný archív, Levice. V článku sú všetky zdroje spomenuté, my však neuvládzme zdroje pri vymenovaní filmov a atrakcií, ktoré sa tu konali. Všetky tieto pochádzajú z týždenníka Bars a to ročníkov XXXII až XXXIX. Na vyžiadanie zašleme.

Zdroje:

1. Bars (levický týždenník), roč. XXXII., číslo 2, z 14.1. 1912.

2. Štátny okresný archív Levice (ďalej ŠOKA L.), fond: Magistrát mesta Levice (ďalej MML), adm. spis, č. 1 1912/171, inv.č. 538, kartón 60.

3. Tamtiež.

4. Tamtiež.

5. ŠOKA L., fond: MML, adm. sp., č. 1. 1917/171, inv. č. 538, kartón 60.

14. ŠOKA L., fond: MML, adm. sp., č. 1. 1917/171, inv. č 538, kartón 60..

15. SOKA L., fond: Okresný úrad Levice (ďalej OÚL), adm.sp. 1921-1930, č.10 434, inv.č. 110, kartón 117 ŠOKA L., fond: MML, adm.sp., č. 1 1912/171, inv.č. 538, kartón 60.

16. ŠOKA L., fond: OÚL, adm.sp. 1921-1930, č. 10 434, inv.č. 110, kartón 117.

17. Tamtiež.