Fotogaléria
Múzeum SNP otvorili 8. mája 1955 a od svojho vzniku organizuje aj kultúrno-osvetové a výchovno-vzdelávacie podujatia. Predovšetkým formou besied s účastníkmi SNP, prednášok a premietaním dokumentárnych a hraných filmov s tematikou 2. svetovej vojny. Po otvorení sa zaradilo k moderným kultúrnym stánkom a poskytlo útočisko fajnšmekrom náročnej filmovej ponuky. Presťahovaním múzea do budovy Pamätníka SNP získala táto inštitúcia v roku 1969 kvalitný priestor – kinosálu s kapacitou 150 návštevníkov s možnosťou realizovania aktivít, vrátane premietania filmov. Pamätník SNP je ikonickou budovou od architekta Dušama Kuzmu, asi jednou z najznámejších architektonických diel na Slovensku. V rokoch 1973 – 1980 pôsobili pri múzeu dva filmové kluby, Filmový klub mládeže a Klub priateľov sovietskeho filmu. Vedúcim tu bol istý čas Ivan Sklovský, otec speváčky Sisy Sklovskej. Išlo teda o klubové kino a filmy najmä sovietskej produkcie aj s vojenskou tematikou v rámci školských podujatí. Z premietačov tu pôsobil istý čas Pavol Mikula. Okrem filmového klubu bola však sála špecifická aj vďaka špeciálnej projekcii viacerých svojich filmov s vojnovou tematikou, Premietalo sa na špeciálne na to vyrobené „plátno“ pozostávajúce aj zo zrkadiel. Bolo omnoho širšie a premietalo sa asi paralelne cez dve premietačky. Žiaľ, nedostali sme sa k žiadnej technickej špecifikácii k týmto premietaniam, ale jednalo sa o slovenskú odpoveď na českú Laternu Magiku
Od roku 2010 – 2014 bolo kino pravidelne dejiskom Envirofilmu. Keď 31. 12. 2011 ukončil banskobystrický FK svoju činnosť v priestoroch multiplexu Cinemax (predtým Europa Cinemas), od nasledujúceho roku sa priaznivci klubových filmov potešili komornejšiemu a klubovejšiemu prostrediu v kinosále Múzea SNP.
V súčasnosti sa premieta len v pondelok o 19.30 hod. Festivaly a mimoriadne prehliadky nie sú časovo obmedzené. Program klubu tradične vypĺňajú novinky i klasické tituly distribuované Asociáciou slovenských filmových klubov (ASFK), ale aj ostatných distribučných spoločností. Každopádne banskobystrický filmový klub bol viac krát ocenený ako najlepší na celom Slovensku – pravidelne mal najviac aktívnych členov a predával najviac preukazov filmových klubov na Slovensku. Kapacita kina je 136 miest a v najnovšej dobe tu pôsobia traja premietači. Dvaja externí, Ivan Školuda ml. a Michal Jaso, tretím do partie sa stal zamestnanec múzea Jozef Čiampor. Na každom predstavení totiž musí byť prítomný pracovník múzea, aby zabezpečil potrebné úkony pred premietaním. Vstupenky má na starosti Zora Štempelová.
Pamätník SNP – architektúra
Pamätník sa rodil ako návrh do súťaže, ktorá sa uskutočnila v roku 1959. Architekt vtedy siahol k charakteristickej dobovej forme: na podnoži sa vznášala nízka hmota prostého štvorcového pôdorysu. V jej elementárnom tvare sa zračilo prekonanie vtedajšieho historizmu lapidárnym geometrickým tvarom. Z politických dôvodov mohol autor pokračovať na projekte až v roku 1963. Jeho naturelu však bolo bližšie skulpturálne poňatie, a preto sa pri koncipovaní definitívnej podoby diela spojil s mladým sochárom Jozefom Jankovičom. Jankovičova sugestívna plastika Obete varujú sa stala centrálnym akcentom celej stavby (po roku 1968 ju však premiestnili do Kališťa, do pamätníka sa vrátila až roku 2004 pri príležitosti 60. výročia SNP.) Objekt je založený na pôsobení holého betónu, z ktorého sú sformované dva škrupinové segmenty ležiace na horizontálnej podnoži. V nich sú hlavné priestory múzea slovenského protifašistického povstania z roku 1944. Pamätník SNP sa skladá z horizontálnej podnože a tvarovanej hmoty, v strede preseknutej. Steny štrbiny sú zasklené, stropné dosky podlaží sú v oboch objemoch voľne zavesené. Centrom kompozície je Pietna vstupná sieň na prízemí, s drevenou dlažbou. V prízemnej hmote sú vedecké pracoviská, prednášková sieň, hygienické príslušenstvo, sklady a depozitár. Pamätník je národnou kultúrnou pamiatkou.