V lete roku 1926 požiadal Bernard Stránszky obecný úrad o udelenie kino licencie. Po predchádzajúcej nájomnej zmluve s TJ Sokol Levice sa chystal otvoriť kino v priestoroch dnešného kina Slovan (1). Jednalo sa v tej dobe po Apolle o druhé stále kino v Leviciach. 2.6. 1928 súhlasilo so stavbou nového kina aj Oddelenie Ministerstva vnútra v Bratislave. 31.8. súhlasil so stavbou aj TJ Sokol Levice, v ktorého majetku sa stavebný pozemok nachádzal. 7.9. podáva Stránszky žiadosť aj na Okresnom úrade. K žiadosti dodáva firma "Podnikatelstvi staveb Ing. Josef Jelinek" z Berouna technický popis projektovanej budovy kinematografu Orient, vypracovaný pre Bernarda Strdnszkeho, hoteliera v Leviciach. 13.10. konečne udeľuje Okresný úrad Stránszkemu stavebnú koncesiu na stavbu kina (2).
Na jeseň 1930 už bola stavba dokončená a úrad vydáva 2.11. pre B. Stránszkeho užívacie povolenie na kino Orient, uzatvára Stránszky novú nájomnú zmluvu s TJ Sokol Levice, zároveň žiada o vykonanie komisionálnej prehliadky prevádzkarne, dodáva Okresnému úradu technický popis vnútorného zariadenia kinernatografu a stavebnú a projektovú dokumentáciu (3). 14.12. zasiela Krajinsky úrad v Bratislave po predložení nájomnej zmluvy so Stránszkym a užívacieho povolenia pre kino Orient Telovýchovnej jednote Sokol v Leviciach kinematografickú licenciu (4).
K roku 1933 pracovali teda v Leviciach dve kiná. Kino Apollo sídlilo v divadelnej sále Mestského hotela. Malo 600 až 650 miest na sedenie, majiteľom bol Ján Denk. Kino Orient sídlilo vo veľkej sále hotela "Stránszky". Malo 600 miest na sedenie. Majiteľom bola TJ Sokol Levice a riaditeľom bol Bernard Stránszky. Obe kiná boli zariadené na zvukový film. Premietali sa hlavne filmy nemecké, české, maďarské, poredšie anglické a francúzske. Predstavenia boli každý deň okrem pondelka, Vo všedné dni sa začínalo 20.45 hod. V nedele boli štyri predstavenia o 14.00, 16.00, 18.00 a 20.30 hod. Ceny vstupeniek boli odstupňované od 2 až do 6,50 Kč. Boli aj lacnejšie tzv. ľudové lístky, zvyčajne na popoludňajšie predstavenia (5).
Po viedenskej arbitráži pripadli Levice Maďarsku a dejiny kinematografie v Leviciach sa uberali opäť trochu iným smerom. O kine Orient – Slovan, strácame na dlhšiu dobu informácie a ďalšia história je preto len tušením o histórii, bez podloženia faktami. Myslíme však, že počas druhej vojny bolo znárodnené (patrilo TJ Sokol, ktorý bol na Slovensku zakázaný a v Maďarsku nepôsobil). Nemáme však informácie, ako prebiehal proces po arbitráži, ale myslíme, že kino premietalo, pretože sa asi jednalo o jediné dobre vybavené kino v meste. Určite sa zmenil jeho názov a meno Slovan získalo až po vojne – možno ako odplatu za skutočnosť, že sa stalo načas hlasnou trúbou maďarského režimu, namiesto slovenského. Po vojne zostalo na určitú dobu ako jediné fungujúce kino v Leviciach a bolo tak až do roku 1972, kedy otvorili Družbu. Prežilo aj pád komunizmu a premietať sa tu skončilo medzi rokom 1994 až 2010. Počas celej doby od jeho zatvorenia, boli snahy o obnovenie jeho funkcie, rekonštrukciu na divadlo, kultúrne centrum, komerčné účely, ... Okolo rokov 2014 až 2019 tu sídlilo Teatro Komika, ktoré tu prevádzkovala v bývalom foyeri klub a divadlo. V súčasnosti je nám stav bývalého kina Orient, Slovan a ... neznámy. Každopádne, podľa dostupných informácií sa jedná o najdlhšie pôsobiace kino v Leviciach.
Text je krátenou verziou štúdie: Zahrádka, Raimund: Začiatky Levickej kinematografie. In Zborník tekovského múzea v Leviciach II - 1994, s. 23 – 31. Štátny okresný archív, Levice
Zdroje
1. ŠOKA L., fond: Obecný úrad mesta Levíc (ďalej ObÚML), adm. sp. č. 6 062/26, inv.č. 155; kartón 11.
2. ŠOKAL., fond: OÚL, adm.sp. 1921-1930, č. 10434, inv.č. 110, kartón 117. ŠOKA L.,fond:
ObÚML, adm. sp.č. .7 930/30, inv. č. 159, kartón 21.
3. ŠOKA L., fond: OUL, adm. sp. l921-1930, č. 10 434, inv. 110, kartón 117.
4. Tamtiež.
5. Strasser, E.: Lévai lexikon, Nyitray és Társa, L,evice 1934, s. 91.