Jedná sa o veľmi špecifické kino, ktoré nepatrí asi do tejto zbierky úplne klasicky, ale ukazuje ďalší špeifický typ kina, ktorý fungovali počas komunizmu v Českolsovensku – jadnalo sa totiž o väzenské kino. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa začala výstavba nového väzenského zariadenia na južnom okraji Banskej Bystrice, mestskej časti Kráľová. Toto zariadenie malo nahradiť provizórne objekty pobočky banskobystrickej väznice - Kotva, v ktorej vykonávali trest odňatia slobody odsúdení muži zaradení do I. nápravnovýchovnej skupiny. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica-Kráľová bol zriadený rozkazom ministra spravodlivosti SSR 1. februára 1977 ako Útvar Zboru nápravnej výchovy Banská Bystrica-Kráľová. Od júna 1979 tu vykonávali trest odňatia slobody odsúdení muži zaradení do II. nápravnovýchovnej skupiny. Kapacita ústavu do roku 1990 bola 1 200 odsúdených.
Kino sprevádzkovali začiatkom 80. rokov 20. storočia, sprvoti tam za projektorom pôsobil Pavol Tomašovský. Nahovoril ho jeho vedúci Vojtech Kliment s tým, že ide o premietanie len dvakrát mesačne, po dvoch predstaveniach v sobotu. Iného premietača, Pavla Mikulu, už napriek snahe neprehovorili... Išlo o širokouhlé kino na 35mm formát, ktoré bolo zriadené priamo v objekte útvaru zboru nápravnej výchovy po novom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody na Sládkovičovej ulici v mestskej časti Kráľová. Slúžilo výhradne odsúdeným, dramaturgia sa zúžila takmer výlučne na sovietske filmy a Tomašovský si tu vyslúžil ocenenie za mravné pôsobenie na väzňov...