„Kino “Urania“ bolo postavené na miesto terajšieho Cibulovho domu vedľa terajšieho kina Úsmev. „Urania“ bola pomerne menšia ako „Úsmev“ a zmestila sa do nej sotva polovica divákov dnešného kina,“ napísal v roku 1957 vtedajší kronikár, ktorý upresnil, že zariadenie bolo jednoduché a stoličky na sedenie boli sklápacie, ako záhradné stoličky.
„Kino bolo výnosný podnik, lebo po prvej svetovej vojne návštevnosť stúpala, takže často nestačili lístky a predstavenie bývalo opakované. Ceny boli od 1 – 3,– Kčs,“ poznamenal kronikár, podľa ktorého premietanie bolo najskôr ručné, potom na elektrický motor a pohyb osôb bol trhavý a neprirodzený.
Počas predstavení mávali podľa dobového zápisu hasiči v kine službu. „Kinooperátori boli: Mikloš, Fajšl a Lányi, ktorý prešiel už z Uranie do nového kina, kde v r. 1930 sa začalo premietanie už zvukových filmov. Prvým zvukovým filmom bol český film: S.K. Polný maršálek, ktorý prijalo obecenstvo s veľkým obdivom a bola priam senzácia v našom meste, keď počuli diváci osoby hovoriť a spievať,“ spomína kronikár.
V „Uranii“ hrávali, ako opisuje dobový dokument, len nemé filmy, ale už aj tie poskytovali návštevníkom kina poučenie a hlavne zábavu. „Už prvé filmy umožnili vidieť občanovi, ktorý nebol nikdy von z Hlohovca, ako je to s loďou pri búrke na mori, africký prales s divými zvermi, rušnú premávku na uliciach veľkomiest a vôbec všetko, čo vtedajší svet mal a čo obrázky len z časti zachytili,“ stojí v ďalšom zápise.
Najviac sa u nás podľa kroniky premietali americké filmy, lebo USA priamo chrlili do sveta filmy z Holyvoodu, kde rôzne filmové spoločnosti držali monopol tejto výnosnej výroby. „Prichádzali najviac dobrodružné filmy. Veľmi obľúbené boli tie, kde účinkovali komici svetovej úrovne, ako napr. Charlie Chaplin a pod. Tiež boli obľúbené kovbojky, ktoré mládež viac pokazili ako poučili,“ dodal k téme kronikár.