Hrnčiarska Ves
Obec vznikla v roku 1964 zlúčením obcí Pondelok a Veľká Suchá. Ak sa do tohto roku vyvíjali samostatne, ani ich administratívnym splynutím sa niektoré rozdiely nezmazali. A tak aj vypadá história kina trocha akoby naschvál.
Roku 1950 bolo v Pondelku zariadené kino - stalo sa tak v dobe, kedy bola podľa Jozefa Nováka, autora stručnej histórie obce (obcí), úroveň kultúry v obciach najnižšia možná, ba priam na zaniknutie. V obci však dlhodobo fungoval aj po tejto dobe ochotnícky spolok. Práve kino a ostatná moderná osvetová činnosť však do veľkej miery nahradila aktívnosť spolku z medzivojnového obdobia. Každopádne v roku 1956 bol v obci Veľká Suchá postavený kultúrny dom, ktorý však nemal a nemá kino. Jednalo sa o klasickú multi druhovú budovu uspôsobenú na všetky druhy spoločenských aktivít, ale najmä tie, kde sa vyžaduje rovná podlaha. V kultúrnom dome sa tak kino nebude ani konať ani v budúcnosti. Aj po zlúčení obcí, zostalo kino oddelené od domu kutrúry. Funguje v adaptovanej budove bývalého hostinca, uspôsobenej hlavne na premietanie. Budova však neprešla počas celej existencie žiadnou výraznejšou rekonštrukciou, preto bola kvalita projekcie, zážitku, návštevy pomerne slabá. Tu je krátka rekapitulácia:
1964 kino premieta 2 x v týždni.
1976 sa už filmy premietajú trikrát v týždni (streda – sobota – nedeľa.) V nedeľu odpoludnia býva i detské predstavenie. Návštevnosť na jednotlivých filmoch veľmi poklesla. Ale ako píše Ján Kojnok, novodobý kronikár obce, pokles účasti je i ovplyvnený neslušným správaním niektorých „výrastkov“ z radov mládeže. Táto sťažnosť sa však opakuje aj naďalej.
1978 - kino premieta opäť len dva krát do týždňa a najväčšia účasť je vraj na filmoch dobrodružných. Vedúci kina je toho času Dušan Dovala, ktorý ním zostáv až do konca existencie kina.
V kine sa poradajú aj príležitostné schôdze, slávnosti i kultúrne podujatia – ale len menšieho rozsahu.
1979 kino premieta svoje programy dvakrát v týždni (v stredu a v nedeľu ). Účasť je stále slabšia. Najväčšia účasť býva na filmoch dobrodružných, bojových – mládeži neprístupných. Správa kina má sústavne ťažkosti s deťmi, ktoré sa tajne, ale i verejne domáhajú dostať sa ma predstavenia vo večerných hodinách, na filmy označené ako „MN“.
1981 - V kine sa premietajú filmy dvakrát v týždni, ale účasť je veľmi slabá. Najlepšia účasť je na filmoch dobrodružných, ľúbostných a filmoch zahraničnej produkcie, t.j. americké, talianske, anglické.
Na tohto roku, však aj končí história kina v obci, ktorá sa v sústavnejšie miere už následne neobnovila. Ako dôvod sa udáva veľmi malý počet záujemcov a návštevníkov, ktorých počet sa pohyboval od 10 do 50. A tak príjmy zo vstupného nepokrývali ani mzdy zamestnancov.
Miestnosť „kinosála“ v dome majiteľa Olšiaka ostala prázdna a nevyužitá. Čo je s ňou dnes, nevieme.