Nízkokapacitné stále 16 mm kino s klasickým formátom 1:1,37 v centre pôvodnej časti Sásová oproti tamojšiemu kostolu. Budovu postavili v akejsi obdobe neskoršej dobrovoľnej akcie Z sásovskí mládežníci za účelom kultúrneho vyžitia sa (zábavy, divadlo) v roku 1928. Časom k nej v zadnom trakte pribudla prístavba, kým premietacia kabína pre kino našla svoj priestor na javisku a plátno viselo na opačnej strane nad vchodom. No budova naďalej slúžila aj na iné kultúrne aktivity. Kino fungovalo od 50. (resp. 60.) rokov 20. storočia s kapacitou do 140 miest. Nešlo však o dennú prevádzku, premietalo sa spravidla trikrát do týždňa, v stredu, sobotu a nedeľu po dve predstavenia – jedno o 15. hod. pre deti za 1 Kčs, druhé večer po 2 – 5 Kčs. Ale hrací profil sa rokmi menil. V 80. rokoch k tomu pribudlo premietanie pre školské družiny, spolu išlo týždenne o 8 predstavení. Tešilo sa však solídnemu záujmu aj zásluhou takých akcií, akú predtým predstavovala Filmová jar. V roku 1960 sem na slávnostnú premiéru českého filmu Osení z družstevného prostredia zavítal režisér Paľo Bielik a po besede pri posedení vraj preskočil z javiska tri stoly... Spočiatku tu svojmu účelu slúžila prenosná premietačka (tzv. „opečka“), neskôr stroje Meopton 2 (16 mm stojanové, stabilné, s optickým a magnetickým záznamom zvuku a oblúkovou lampou). Istý čas tu dopoludnia pre školy premietal P. Tomašovský – a v marci 1983 sa aj tu uskutočnila akcia KZ SPF Prázdniny s filmom – pred ním tu boli Matej Roháč (vedúci prevádzky) a Radvančan Pavol Hanes (inak tajomník tamojšieho MNV) a nemenovaný automechanik. Pôsobil tu aj Išo Gosiorovský. Prestavbu na dve premietačky „šestnástky“ – aby neboli pri projekcii prestávky – zabezpečoval s Hanesom niekedy v období 1958 – 1959 Pavol Mikula. V 80. rokoch sa premietalo 8 – 11-krát mesačne. Zariadenie patrilo pod mestskú správu kín (po 1985) a tiež pod PKO, na začiatku 90. rokov sa predstavenia začínali o 18. hod., spravidla išlo o 8 celovečerných a 4 detské filmy mesačne. Posledné premietanie sa udialo v marci 1991, za projektorom bol Ing. Ivan Školuda, prevádzkarkou bola pani Žaluďová. Okolo roku 2000 budovu v dražbe získala – bola už v exekúcii – od mesta súkromná firma. Dnes slúži predná časť objektu ako obchodný priestor, zadnú časť majitelia rekonštruovali ešte v roku 2017 na obývací priestor.