Tatra

Vrbové

Katalógové číslo
170
Názov
Tatra
Adresa
Slovenského národného povstania 2
Mesto/Obec
Vrbové
Typ kina
klasické35mm
Okres/Kraj
Trnavský kraj
Odkaz na web
https://www.vrbove.sk/wcs-room/dom-kultury-vrbove/
Rok stavby
1962
Rok zahájenia činnosti
1967
Rok ukončenia činnosti
2002
Technické vybavenie
Meopta IV
Kapacita (počet sedadiel)
311
O kine

Kam siahajú korene kultúry vo Vrbovom? Už dlho predtým, ako tu stál kultúrny dom, sa v meste konali divadelné predstavenia, spoločenské večierky. Všetky kultúrne stretnutia sa odohrávali v skromných priestoroch v spoločenskej sále u Madžov, vo dvore za hostincom. Po roku 1947, keď rástol počet zamestnancov Trikoty, sa spustili ďalšie aktivity ako spevácky zbor, divadelný, bábkový, recitačný krúžok, folklórny súbor. Práve pre zlepšenie stavu a kultúry a lepších podmienok pre mládež, ktorá sa vo veľkom do činností zapájala, sa začalo hľadať riešenie ako ďalej.
Mesto spolupracovalo s národným podnikom Trikota a v apríli roku 1959 bol vykonaný slávnostný výkop budúceho stánku kultúry. Stavať sa začalo s hlavným projektantom Milanom Šavlíkom. Práce pokračovali v rámci „Akcie Z“ (čiže dobrovoľné brigády občanov – zadarmo), stúpala však náročnosť stavby a s tým aj náklady. Riešením bol prevod objektu pod Trikotu. K tomu prišlo v roku 1962. Práce pokračovali a 15. decembra 1967 odovzdali dom kultúry do užívania.
Dlhoročným riaditeľom sa stal Jozef Mackoviak. Jemu treba poďakovať za skutočne bohatú a rozvinutú kultúrnu a spoločenskú činnosť. K tomu prispela aj Trikota, veď tu pracovali ľudia s pestrými kultúrnymi záujmami. Preto si dom kultúry veľa občanov pamätá ako „Trikotský klub“. Spolupráca J. Mackoviaka s Ladislavom Ostružárom, Trikotou a mestom spravila z klubu miesto s výbornou povesťou.

Staré kino Tatra bolo situované v žltej budove vedľa veže, naproti bytovkám, dodnes sa tomu hovorí „staré kino“. V klube sa otvorilo nové kino, na tú dobu moderné s veľkou kapacitou miest. Ešte v tom istom roku sa tu hralo prvé divadelné predstavenie. To, že sa tu premietalo nedeľu čo nedeľu, dnes znie až neuveriteľne. A nielen raz denne! Detské predstavenia začínali o tretej hodine popoludní, starší chodili na piatu a dospeláci na ôsmu. Filmový výber sa na tú dobu bohato menil. Premietači fungovali dokonale. Síce sme nemali čalúnené stoličky, ale neprekážalo to (a mladým zaľúbencom už tobôž nie). Naľavo, vedľa záchodov, ste si kúpili vstupenku za 50 halierov na detské premietanie a za korunu na dospelácke.

Podobné kiná