Kultúra - Červenica pri Sabinove

Prvé kino v Sabinove vzniklo hneď, ako v meste začali svietiť prvé žiarovky. V roku 1912 bol z iniciatívy mesta prestavaný starý mlyn a časť vtedajšieho gátra na elektráreň, ktorá postupne začala dodávať elektrinu do úradov, firiem a domácností majetnejších občanov. To umožnilo fanúšikovi filmového umenia Benjamínovi Krauszovi zriadiť a postupne sprevádzkovať kino.

V prenajatom objekte vedľa radnice dal na prízemí odstrániť priečky, čím vznikla pomerne veľká miestnosť, v ktorej bolo 110 miest na sedenie. Premietacie plátno nahradila bielo natretá stena orámovaná čiernym rámom. Kino sa volalo „SPERLING“ – po svojom majiteľovi, ktorý bol povolaním krajčír, u ktorého si dávala šiť sabinovská honorácia. Patril do židovskej komunity v meste a meno si zmenil preto, že pochádzal z Poľska a na Slovensku mu neuznali sobáš, a tak si vzal meno svojej manželky Johany Krauszovej. V kine bola v drevenej kabínke jedna premietačka a počas premietania sa musela robiť prestávka, aby sa mohli vymeniť kotúče. Pred predstavením a počas prestávok vyhrávala cigánska kapela alebo cimbal. Premietali sa nemé grotesky, predávali sladké, do farebných papierikov zabalené „sperlingove“ cukríky, v prestávkach bolo veselo. Lístky stáli 3,20; 2,20 a 1,20 korún.

Svoju činnosť ukončilo kino v roku 1929 z bezpečnostných dôvodov. Horľavý filmový pás sa často vznietil a premietanie kontrola z dôvodu možnosti vzniku požiaru zakázala. Premietanie filmov sa následne prenieslo do kasární, kde sa premietalo až do roku 1934, kedy sa v Sabinove s veľkou slávou otvoril novovybudovaný kultúrny dom.Jeho výstavba patrila k významným udalostiam v histórii mesta a mala širší spoločenský dosah. S pomocou mesta ho postavili v Sabinove pracujúce spolky a organizácie, ktoré založili spoločnosť „Družstvo kultúrneho domu“. Pri mestskej kaviarni bol vybudovaný objekt s viacúčelovou divadelnou sálou, vhodnou pre kultúrne podujatí a najrôznejšieho druhu. Budova tohto prvého kultúrneho domu na východnom Slovensku bola slávnostne daná do užívania pri príležitosti osláv vzniku republiky 28. októbra 1934. Ešte v tom roku je v objekte zriadené kino KULTÚRA, disponujúce dvomi premietačkami. Aj keď sála kultúrneho domu bola oficiálne vedená ako viacúčelová divadelná sála, prevažne slúžila ako 300 miestna kinosála s balkónom a prízemím.

Po roku 1945 bolo kino premenované a nieslo už aj dnešný názov TORYSA. V roku 1949 sa jeho správcom stal p. Ján Pozemka, ktorý túto funkciu vykonával do roku 1970. Jeho nástupcom sa stal p. Michal Šoltýs. Kinooperátorom bol Jozef Malík. Kino v tomto objekte fungovalo až do odovzdania modernej viacúčelovej kinosály v novovybudovanom modernom stánku kultúrneho strediska na Ul. Janka Borodáča v roku 1982.