Palárik - Čadca

Krátko po založení nového štátu vzniklo v Čadci hneď niekoľko kultúrnych spolkov. V roku 1921 začal svoju činnosť Miestny odbor Matice slovenskej, založená bola aj telovýchovná organizácia Orol, ku ktorým neskôr pribudli ďalšie kultúrne organizácie zamerané najmä na rozvoj divadelníctva a hudobnej činnosti. Už od začiatku však činnosť a aktivita kultúrnych spolkov narážala na základný problém. Tým bola absencia vhodných priestorov, na pôde ktorých by mohli realizovať svoju činnosť.

Konečná iniciatíva za vybudovanie nového kultúrneho stánku napokon vyšla z prostredia Miestneho odboru Matice slovenskej v Čadci zastrešujúceho viaceré kultúrne spolky. Otázka výstavby nového kultúrneho domu zastrešujúceho  činnosť miestnych kultúrnych spolkov sa pre nich stala prioritou. Pre realizáciu zámeru dňa 15. 5. 1922 založili stavebný výbor, ktorý následne vypracoval žiadosť a rozbehol tiež rokovania s ďalšími organizáciami. Koncom roka 1924, bola prijatá deklarácia požadujúca výstavbu nového kultúrneho domu, ktorý mal byť novým centrom kysuckej kultúry a zároveň dôstojnou spomienkou na kysuckého rodáka, kňaza a národného buditeľa Jána Palárika, po ktorom mala byť nová budova i pomenovaná.

Zháňanie financií trvalo takmer dva roky. Projekt výstavby predstavoval jeden z pekných momentov prejavu súdržnosti Čadčanov. V marci 1925 Miestny odbor MS v Čadci daroval na stavbu sumu 21 000 Kč, Dobrovoľný hasičský zbor venoval 5 000 Kč a Občianska Beseda 4 500 Kč. V ďalších mesiacoch prispeli aj Obecný úrad v Čadci sumou 12 900 Kč, župný úrad daroval 5 000 Kč a 10 000 korún dokonca daroval aj prezident Masaryk.

Pri podpore výstavby Palárikovho domu nemožno opomenúť i ochotu bežných ľudí - jednotlivcov. Prispievali bohatí a rovnako podporilo stavbu aj mnoho obyčajných ľudí. Za dva roky sa vďaka príspevkom od 763 darcov podarilo vyzbierať viac než 141 000 korún. Táto suma však predstavovala iba necelú tretinu potrebných nákladov odhadnutých predbežne na 500 000 korún. Ďalších 310 000 korún získali napokon ako pôžičku zo štátnej sporiteľne. Pôžičku na seba vzalo ústredie Matice slovenskej v Martine, ktorému sa členovia miestneho odboru v Čadci museli zaručiť majetkami.

Základný kameň budúcej stavby nesúcej názov PALÁRIKOVA DVORANA bol položený 20. júna 1926. Akt bol poňatý ako veľká kultúrna slávnosť a udalosť. Podľa dobových záznamov mesto pri tejto príležitosti vyzdobili, tak ako ešte nikdy a na udalosti sa zúčastnili mnohý predstavitelia slovenskej politiky a kultúry. Stavebné práce začali o dva týždne neskôr 5. júla a celkovo trvali vyše roka. Pri výstavbe dobrovoľne v rámci svojich možností pomáhalo množstvo obyvateľov. Čadčania napríklad dodali svojpomocne vyrobené tehly, prípadne drevo či pomohli povozom.

Palárikov dom otvárali dvakrát. Prvé otvorenie prebehlo v komornom duchu 27. augusta 1927 za účasti predstaviteľov miestneho odboru Matice slovenskej. Oficiálne slávnostné otvorenie v nasledujúcom roku bolo naproti tomu veľkou udalosťou. Organizátori ho naplánovali na 6. a 7. októbra 1928, ako súčasť série osláv organizovaných pri príležitosti 10. výročia vzniku Československa. Po dokončení a slávnostnom otvorení, bola budova podľa predbežnej dohody oficiálne odovzdaná do užívania Miestnemu odboru Matice slovenskej v Čadci.

Účelovému určeniu stavby zodpovedalo jej dispozičné riešenie. Hlavným priestorom bola viacúčelová sála s javiskom s kapacitou 300 sedadiel. Pri javisku boli dve šatne pre hercov. Sálu bolo možné využívať na divadelné i kinematografické predstavenia a taktiež na spoločenské zábavy. Rovnobežne s veľkou sálou bola malá sála, ktorá sa využívala najmä na telovýchovné cvičenia a po otvorení širokých dverí, ktoré ju spájali s hlavnou sálou, slúžila na stolovanie účastníkov tanečných zábav. Príslušenstvo sály tvoril priestranný vestibul so šatňou a WC. Bol tu i ne­veľký byt pre domovníka a kancelária miestneho od­boru MS. Nad vestibulom bola kinokabína. V suteré­ne stavby bola kotolňa ústredného kúrenia.

Na pôde Palárikoho domu rozvíjali činnosť viaceré kultúrne organizácie, no najaktívnejšie si viedli ochotnícke spolky. Z pomedzi nich svojou kvalitou vynikal najmä ochotnícky divadelný súbor Palárik. V nových priestoroch pôsobilo aj niekoľko ďalších ochotníckych súborov, prevažne z okolitých kysuckých obcí Skalité, Makov, Čierne, Svrčinovec, Raková a Turzovka. Okrem divadla v novostavbe fungovalo taktiež kino, kde sa pravidelne, niekedy aj štyrikrát do týždňa, konali filmové premietania. Miestna telocvičňa zas slúžila dvom najvýznamnejším telovýchovným organizáciám, ktorými boli Orol a Sokol. Okrem toho v  Palárikovom dome pôsobila tiež knižnica. O bohatej kultúrnej činnosti, ktorá utvárala a zásadným spôsobom formovala kultúrne povedomie a celkovú kultúrnu úroveň širokých vrstiev obyvateľstva svedčí i štatistika vystúpení za prvých desať rokov (1928 – 1938). Od otvorenia sa na jeho pôde uskutočnilo celkovo 6072 podujatí zahŕňajúcich napríklad 124 divadelných predstavení, 23 výstav, 30 prednášok, 2242 telovýchovných cvičení a vyše 2300 filmových premietaní.

Organizátorom filmových premietaní bol Imrich Polák, ktorý túto činnosť vykonával bezplatne a tak mohli byť filmové predstavenia zdrojom príjmov, z ktorých sa uhrádzali nielen bežné výdavky, ale postupne sa pomaly splácal i dlh na vybudovanie Palárikovho domu.

Filmy v tom čase sprostredkúvalo asi 50 požičovní. Kino Palárik malo zmluvu s takmer polovicou z nich. Až do polovice tridsiatych rokov boli premietané filmy nemé. Prvé predstavenie so zvukom bolo zaznamenané 27. a 28. júna 1934. Vzbudilo nadšený ohlas publika. V roku 1935 sa tu odohralo 271 filmov.

Aktívna kultúrna činnosť pokračovala aj v nasledujúcich obdobiach. V štyridsiatych rokoch sa v jeho priestoroch pravidelne konali výstavy kníh. V roku 1940 bola pri knižnici zriadená tiež čitáreň. Samozrejme Matica slovenská a jej priestory sa v období slovenského štátu, ako národný konateľ, zapojil do budovania nového štátu pod patronáciou fašistickej moci a konalo sa tu množstvo aktivít poplatných dobe.

Výrazným medzníkom, ktorý ovplyvnil ďalšie osudy Palárikovho domu, bol prevrat vo februári roku 1948. Činnosť Matice bola postupne obmedzovaná. Komunistami nastolená (anti)matičná línia vyvrcholila v roku 1951, zrušením miestnych odborov Matice. V roku 1948 boli kultúrne aktivity MS a ostatných kultúrnych spolkov v Čadci nahradené činnosťou okresného osvetového domu.

Kultúrna činnosť sa v Palárikovom dome v pofebruárovom období obmedzila predovšetkým na premietanie a osvetu smerujúcu teraz k propagácii komunistickej ideológie. Dom sa pretransformoval na kino Palárik. V roku 1960 bola hlavná sála prestavaná na širokouhlé kino. Kino tu sídlilo až do začiatku roku 1994, keď bolo presťahované do priestorov miestneho domu kultúry. V 60tych rokoch prešiel Palárikov dom pod správu Mestského národného výboru.

V období socializmu budovu Palárikovho domu prestavali celkovo trikrát. Prvé dve prestavby prebehli v rokoch 1959 – 1960 a v prvej polovici 70. rokov. Najvýznamnejším, no zároveň aj najtragickejším stavebným zásahom do vzhľadu architektonicky hodnotného Palárikovho domu, bola prestavba budovy v rokoch 1976 – 1978. Počas nej sa úplne narušil, možno povedať, že skôr úplne zničil pôvodný historický vzhľad budovy. Prestavbou vznikla z kedysi  esteticky pôsobiacej budovy stavba v štýle socialistického realizmu.

Miestny odbor MS v Čadci obnovil svoju činnosť v novembri roku 1990. Za jednu zo svojich hlavných priorít si hneď na začiatku stanovil prinavrátenie Palárikovho domu. Tento čin bol základom deštrukcie tohto kina a celého Palárikovho domu. Matica sa o budovu nestrala a svoje finančné problémy riešila dosť negramotne - priestory svojho domu prenajali hlavne ázijským obchodom.

Komplikované obdobie napokon nešťastne ukončil požiar dňa 16. 5. 2004. Ten premenil niekdajšiu dominantu mesta na neútešnú ruinu. V roku 2013 mesto obnovilo priestor pred Palárikovým domom na oddychovú zónu. Žiaľ, dodnes sa budovu nepodarilo zrekonštruovať. Za zafixovanou fasádou sa stále skrýva len ruina.

Text je pozmenená a krátená verzia článku Martina Turóciho, v rámci série Stratená Čadca: Palárikov dom a Marián Grupač: Search & Destroy… O likvidácii kultúrneho dedičstva – Palárikov dom v Čadci