Metro - Trenčín

Artkino Metro je súčasťou objektu Slovenskej Sporiteľne (starší názov Mestská sporiteľňa, neskor v texte hlavne Sporiteľňa) situovaný na nároží Mierového námestia a Farskej ulice v Trenčíne, ktorú podľa projektu architekta Ing. Ferdinand Silbersteina-Silvana, postavil v rokoch​ ​1936-1937​ ​Ing.​ ​Rudolf​ ​Frič​ ​z​ ​Bratislavy.
Na mieste dnešnej Sporiteľne stál ešte do roku 1935 bývalý jezuitský konvikt, ktoré v rokoch 1824-1888 slúžili ako kasárne. Po odchode vojakov v ňom bola zriadená Mestská kaviareň a hostinec. Jej ​majiteľ, Samuel Stern koncom 19. storočia zrekonštruoval jej priestory a na poschodí uvoľnil miesto pre Kasíno. Po roku 1918 prevzal Sternovu kaviareň Emil Pollák, v roku 1919 dal vo dvore urobiť prístavbu s bufetom pre ​prvé trenčianske kino Apollo Bioskop​,​ ​na​ ​ktoré​ ​získal​ ​licenciu.​ ​Do​ ​kina​ ​sa​ ​vchádzalo​ ​z Farskej​ ​ulice.

Budova Mestskej kaviarne mala krivé múry, narušenú statiku, zlú strechu, takže mesto vypísalo súťaž na novostavbu. Pôvodnú barokovú budovu zbúrali a na jej mieste za rok postavili moderný funkcionalistický objekt Mestskej sporiteľne s kinom v suteréne. Budova stojí blízko radnice. Ukazuje, ako ďaleko sa dostala architektúra za krátke obdobie možno iba jedného roka, ktorý delí ich projekty. Sporiteľňa má charakteristickú ľahkosť Silbersteinovej architektúry. Štvordielne okná sú lemované tenkým travertínovým ostením. Z travertínu je aj obklad parteru. Priečelia obnovovali roku 1998. .Budova do bočnej Farskej uličky mierne zahýba. Hlavná hala je pomerne malá, v úzadí so zaujímavým travertínovým zábradlím. Budova bola 19.10.2000 zapísaná do zoznamu Národných rezervácie Trenčín. Samotný objekt si z časti zachoval svoje kvality, avšak jeho ​interiér bol viacerými prestavbami v druhej​ ​polovici​ ​​20.​ ​a​ ​začiatkom​ ​21.​ ​storočia​​ ​zmenený,​ ​a​ ​na​ ​niektorých​ ​podlažiach​ ​dosť​ ​radikálne.

Kino​ ​Metro​ ​-​ ​ArtKino​ ​Metro

Vedľa kina Metro príležitostne fungovalo pohostinstvo a bufet, ktoré mesto prenajímalo. Prvým nájomcom bol Ľudovít Tomáška,​ ​ktorý​ ​získal​ ​kinolicenciu​ ​v roku​ ​1937. Slávnostné otvorenie Sporiteľne, ako aj kina Metra (v súčasnosti známe ako ArtKino) sa konala 12. Decembra 1937.

Pôvodná kinosála bola navrhnutá pre 500 divákov s kompletným vybavením a na svoju dobu patrila k pokrokovým, rovnako akým bolo aj vybavenie celého objektu Sporiteľne. Silberstein tu predviedol svoju znalosť nových technických poznatkov. Dôkazom toho je aj fakt, že kinosála slúži dodnes, ešte aj 80 rokov od svojho vzniku. Jej​ ​riešenie​ ​bolo​ ​veľkorysé​ ​a​ ​aj​ ​jej​ ​​dizajnérske​​ ​vybavenie​ ​malo​ ​vynikajúcu​ ​úroveň.

Kino, spolu s vedľajšími priestormi, sa rozprestiera na 2 podzemných podlažiach. Samotnú​ ​kinosálu​ ​tvorí​ ​prízemie​ ​i​ ​balkónová​ ​časť​ ​na​ ​sedenie,​ ​s​ ​prístupom​ ​z​ ​-1​ ​podlažia. Podlaha kinosály leží dva metre pod hladinou ​spodnej vody – museli pod ňou vybudovať betónovú platňu. ​Základové múry pivníc sú taktiež izolované proti spodnej vode a majú zosilnené​ ​armovanie​ ​proti​ ​bočnému​ ​tlaku​ ​vody​ ​a​ ​zeminy.

Vnútorné zariadenie kina prešlo v priebehu desaťročí dispozičnou, technickou aj vizuálnou zmenou. Najvýraznejší zásah prebehol v roku 1984. Pôvodne mala kinosála väčšiu kapacitu, nakoľko priestor pod balkónom, ktorý je v súčasnosti uzavretý a tvorí ju samostatná miestnosť, bol otvorený, s dvoma viditeľnými podpornými piliermi. Vizuálne sa zmenil typ a tvar osvetlenia, pričom jeho umiestnenie sa javí ako pôvodné. Horizontálne pásy, striedajúce viaceré odtiene (farba žiaľ nie je z fotografií rozpoznateľná), boli zamenené za vertikálne bledé pásy na oranžovo-červenom pozadí. Efekt horizontality, ktorý je taký výrazný a čitateľný vo Silbersteinových architektonických dielach, tu bol výrazne potlačený.​ ​Miestnosť​ ​pôsobí​ ​oveľa​ ​menším​ ​dojmom.

Pôvodné výklopné drevené sedenie z tmavého dreva bolo v 80. rokoch 20. storočia nahradené za novšie a to v roku 2015 za červené čalúnené stoličky. Pôvodné drevené sedenie sú uchovávané​ ​vo​ ​vestibule.

Od roku 2003 prevádzkuje ArtKino Metro združenie LampART . Budova patrí mestu Trenčín. Zásadným míľnikom v histórii kina bola jeho digitalizácia. V roku 2011 bol pripravený projekt, do ktorého bolo vďaka grantovým schémam EÚ a SR s partnerom LampArtu investovaných 120tis. EUR. Vďaka tomu kino získalo najmodernejšiu projekčnú a zvukovú techniku,​ ​nové​ ​plátno,​ ​kamerový​ ​a​ ​zabezpečovaci​ ​systém.
Zainvestované bolo aj do zachovania funkčnosti analógových 35 mm premietačiek, vďaka čomu je ArtKino Metro (ako jedno z dvoch kín na Slovensku - druhé prevádzkuje Slovenský Filmovy ústav), schopné okrem digitálneho formátu v norme DCP plnohodnotne premietať aj klasický​ ​35mm​ ​analógový​ ​filmový​ ​pás.

V roku 2015 bolo vedenie kina úspešné v ďalšej výzve na modernizáciu priestorov kultúrnych zariadení, vďaka čomu od mesta získalo súhlas na výmenu opotrebovaných kresiel a 35-ročných kobercov, pričom celú investíciu v hodnote 38 000​ ​EUR​ ​hradilo​ ​kino​ ​z​ ​vlastných​ ​získaných​ ​prostriedkov.