Kino v Banskej Štiavnici zažíva po páde Rakúsko Uhorska znovuoživenie a premietať sa začína v budove Robotníckeho domu. Ten v roku 1924 predáva mesto rodine Wintersteina a kino začína svoje mnohoročné pôsobenie v budove Katolíckeho spolku (dnešné Kultúrne centrum). V súboji o prevádzkovateľa nakoniec zvíťazilo spojenectvo Osvetového zboru a Jednoty československých legionárov. Ako sa píše v pozvánke na prvé predstavenie, „poriadatelia sa budú usilovať, aby obecenstvu predvedené boly filmy len prvotriedne rázu tak zábavného, ako aj zábavno-poučného.“ Kino sa už vtedy zaväzovalo dvakrát do mesiaca premietať filmy pre deti a mládež za nízke vstupné.
1932 Ľudové kino (kino Alfa, kino Sloboda)
Kino Osveta sa premenováva na Ľudové kino, pôsobí v budove Katolíckeho spolku. Od roku 1936 sa toto kino opätovne premenováva, tentoraz na kino Alfa. Vo vojnových rokoch – od 3.1.1941 do 8.2.1945 sa mení názov kina na Sloboda.
1949 – 1988 Kino Trate mládeže
S vybudovaním Trate mládeže získava nové meno aj miestne kino. Nachádza sa v budove Robotníckeho kultúrneho domu, resp. Osvety (bývalého Katolíckeho spolku). Tento multifunkčný priestor vyhorel počas silvestrovskej zábavy v roku 1954. Kino sa na nejaký čas sťahuje do menších priestorov Žemberovského domu. Po obnove zhorenej budovy Osvety kino uvádza filmy opäť v zrekonštruovaných priestoroch.
Vo svojom profile ponúka podobne, ako iné kiná v uvedenom období len tie filmy, ktoré prešli kontrolou vtedajšieho systému. Napriek tomu je kino lákadlom a ako v kronike miestnej kultúry spomína riaditeľka Osvety Gondová, premieta až 6 krát v týždni. Kapacita sály bola v tom období 562 miest. Kino Trate mládeže končí svoju existenciu v r. 1988 z dôvodu havarijného stavu budovy, v ktorej sa nachádzal. Na ďalšie obdobie mesto zriaďuje videokino v budove Rubigallu a premieta na veľkom plátne filmy a aktuálnej video ponuky.