Hviezda

Kino otvorili 27. 8. 1955 na vtedajšej Stalinovej, teraz Skuteckého ulici, v rámci osláv SNP. Išlo o formát KF 1:1,37. Ďalšie používané formáty v tomto kine boli 1:1,66, 1:1,85 a 1:2,35 (proporcie premietacích plôch pre širokouhlé premietanie), k tomu hranolové predsádky a zosilňovač Precision. Slávnostné predstavenie pri premiére obstaral krátky film „Banská Bystrica“ a celovečerný film sovietskej produkcie „Veľká rodina (Žurbinovci)“. Budovu projektoval Ing. arch. Ladislav Striež z KPÚ (podľa iného zdroja bolo postavené podľa projektu Ing. Fischera – bbso!), spočiatku ho mal pod palcom ČSF, po odovzdaní národnému výboru v roku 1957 dostalo názov kino Hviezda. Na 1. poschodí sídlili kancelárie ČSF a KFP. V tomto kine sme zaznamenali najčastejšie výmeny projektorov. Najprv tu mali premietači k dispozícii stroje Europlex s optickým záznamom zvuku, neskôr dva východonemecké širokouhlé a nepríliš spoľahlivé stroje zn. Dresden, potom asi do roku 1974 širokouhlé Meopton 4 s magnetickým budičom, po nich nové Meopton 4 s xenónovými výbojkami asi do roku 1985 a napokon Meopton 5 (tie boli už aj v Urpíne). Ako vedúci kina pôsobil spočiatku Vojtech Benko, po ňom Július Ďugo, ktorého nahradila pracovníčka MsNV Anna Bušovská a tá pôsobila vo funkcii zhruba do roku 1974. Nahradil ju Aleš Vincík, Pražák, ktorý bol vo funkcii do roku 1985. Prvé stoličky v kine boli drevené, kapacita dosahovala 576 sedadiel, pri uličke slúžili divákom aj bočné rady. Po rekonštrukcii sály v roku 1974 (?) sa obsadenosť znížila na 402 miest (sedadlá s dreveným obložením) – vylepšenia sa dočkala aj akustika – a keď osadili pohodlné kreslové sedadlá, klesla na 320 miest. Objekt sa dlhodobo boril s problémom kotolne a spodnej vody. Premietalo sa denne. 2. 5. 1956 tu odohrali prvý širokouhlý film Najlepšia časť (fr.) s Gérardom Philippom v hlavnej úlohe. 22. 2. – 1. 3. 1959 patrila Hviezda už spomínanému I. festivalu čs. filmov. Premiéru tu „zažil“ kultový čs. film Občan Brych režiséra Otakara Vávru s Karlom Högerom ako prvý širokouhlý film s magnetickým záznamom zvuku. Na slávnostnom otvorení nechýbal O. Vávra a herečka Valentína Thielová.

Svoj koncert absolvovali v kine aj legendárni The Beatmen. Oveľa neskôr, od 10.  – 15. 4. 1978 sa v kine v rámci XVI. Filmového festivalu mladých uskutočnila „Prehliadka filmov o mladých pre mladých“, venovaná XI. Svetovému festivalu mládeže a študentstva v Havane. Postupne sa tu tiež odohrali krajské prehliadky Agrofilmu (z Nitry), Tourfilmu (z Karl. Varov), Techfilmu (z Pardubíc), 22. Festival československého filmu – FČSF Banská Bystrica 1984 v programe s kultovou Jakubiskovou Tisícročnou včelou či v marci 1986 prehliadka filmov z produkcie Slovenskej filmovej tvorby za rok 1985, na otvorení ktorej nechýbal generálny riaditeľ Slovenského filmu Ing. Ladislav Ondriš a videlo ju 1846 divákov. A keď spomíname ceny vstupeniek, na klasický film sa vo Hviezde či Urpíne vyberalo 2, 3 a 4 Kčs, na širokouhlý film 4, 5 a 6 Kčs. Prvýkrát sa plošne zvýšilo vstupné zhruba v čase premietania mayovky Vinnetou I. od roku 1965 (6, 7 a 8 Kčs), s príchodom panoramatických filmov stúpla cena na 10, 12 a 14 korún, pričom rekord zaznamenala Kleopatra (dvojprogram), pri ktorej stáli najdrahšie lístky až 28 korún. V novšej dobe sa hralo od 17,45, 20,00 (15,45, 16,00, 16,30, 17,30) a detské o 14,00 (15,00), pri celovečerných lístkoch sa cena pohybovala od 50 cez 55 po 60 Sk.

Kým bolo kino funkčné, malo čo ponúknuť – architektonicky zaujímavá budova, strieborné plátno, čalúnené sedadlá, akustická sála s dreveným obložením, akých bolo široko-ďaleko ako šafranu, kvalitné ozvučenie, elegantné osvetlenie, zamatový záves... Navyše sa tu v druhej polovici 60. rokov usídlilo i kino Čas, ktoré ponúkalo každú sobotu od 16. či 16,30 hod. pásmo krátkych filmov z celého sveta. Kino Čas tu slúžilo záujemcom ešte v roku 1979. Tiež išlo o domovskú pôdu FKŠM. Začiatkom 90. rokov sa tu usídlila Filmotéka, jej predstavenia sa hrali v utorok o 17. hod.

Kino fungovalo postupne pod kuratelou ČSF, MsNV, MsSK. Po zrušení MsSK, ktorá zrekonštruovala jeho vnútorné priestory, prešlo pod správu PKO, ktorý ju prenajal filmovej spoločnosti Cinema+ s. r. o. Tá kino ďalej prevádzkovala, potom  prešlo do iných súkromných rúk, vlastnil ho Intersonic i Gemini, v roku 2005 bola ešte kinosála prenajatá spoločnosti Continental film Bratislava, kaviareň prevádzkovala miestna podnikateľka a kancelárie v objekte kina zasa regionálnej televíznej spoločnosti.

V roku 2005 kino zaniklo aj vplyvom nepriaznivých podmienok, keďže do budovy zatekalo a v zime v nej panoval značný chlad. Kino totiž stále fungovalo na kotolňu na koks, keďže MsSK šetrením na nesprávnom mieste do prestavby kúrenia na plynovú kotolňu neinvestovala. Budovu aj s pozemkom od mesta ešte pred rokom 2006 odkúpila mestská spoločnosť MBB, a. s., a pripravila investičný zámer na výstavbu polyfunkčného domu s podzemnými garážami. Búracie práce sa mali začať v roku 2008 a následná výstavba o rok neskoršie. Namiesto toho však nasledoval súdny spor o vlastníctvo jedného z dotknutých pozemkov... Bezprostredné okolie budovy potom neskrývalo tendenciu chátrať, a tak sa členovia Banskobystrického okrášľovacieho spolku v rámci akcie Týždňa dobrovoľníctva 2016 podujali skrášliť vonkajší priestor. V rebríčku ich projektu Bystrické strašidlá – stavby, ktoré špatia naše mesto a ktorý vznikol s prispením verejnosti, sa totiž tento objekt objavil na nelichotivom 6. mieste s 99 hlasmi občanov. Budova do dnešných dní stále, našťastie stojí, Aj keď je naozaj schátraná, rôznorodé miestne spolky tu pravidelne organizujú rôznorodé eventy – budova slúžila ako hudobný klub – Urban Spot, v zimných mesiacoch tu občas býva ľadová plocha a iné.

Pravdaže, kino si na svoje konto pripísalo neúrekom premiér. Napríklad Jakubiskovho filmu Nejasná správa o konci sveta, na uvedení ktorého sa zúčastnil aj režisér. V roku 1999 bola Hviezda súčasťou celoslovenskej Premiéry´99, keď uviedla film Správa vo fľaši (USA). Istý čas tu mal svoje útočisko Filmový klub študujúcej mládeže.

Riaditelia – vedúci kina: 1955 Vojtech Benko, neskôr Marta Benková (obaja ČsŠF/ČSF), v roku 1957 (resp. 1958) Oto Sovák (OšaK MsNV/MsSK), potom do 1968 Július Ďugo (OšaK MsNV/MsSK), na pol úväzku Ivan Školuda st. i známy výtvarník a bábkarský technológ Anton Duša (obaja v období 1968 – 1970), ďalej Imrich Gosiorovský (zastupovanie, 1968), Anna Bušovská (od 1970), v čase Cinema+ s. r. o. Mgr. Miroslav Zaťko. Premietači: Ján Hudec (do 1965), Michal Benko (praktikant do 1958), Jozef Kliment (zo Seliec), Štefan Oravec (1956 – 1976), Ján Sedílek (do 1969), Imrich Gosiorovský (do 1994), Ondrej Martinec, Pavol Mikula, Jozef Čulok (1973 – 1990), Štefan Homola (praktikant, potom premietač vo vedľajšom povolaní), Zdeno Martinec (od 1994), Ing. Ivan Školuda, Otakar Brynych, Štefan Poliak, Ing. Jaroslav Frniak, Milan Janovec i pani z Medzibrodu, ktorej meno sme nevypátrali. Frniak zložil premietačské skúšky v roku 1977 po tom, čo istý čas pôsobil vo Hviezde ako praktikant u Gosiorovského i Plavca, aby sa vzápätí uplatnil na amfiteátri. Milan Janovec (1948), rodák zo Starých Hôr, od roku 2013 žijúci v Závode na Záhorí, bol technikom SPF, uvádzal do prevádzky kino Urpín i amfiteáter a premietanie si užíval len ako hobby (Hviezda a i.). Pokladníčka Viera Schrötterová.