Fotogaléria
Premietanie filmov v Starej Turej malo od samého začiatku veľmi dôležitú úlohu. Licenciu dostala Slovenská liga ešte roku 1932 a prenajala ju Jurkovičovmu hostincu. Este počas vojny pristavila obec k hostincu riadnu budovu kina, ktoré malo kapacitu 250 miest. Okrem vtedajšej najmladšej generácie navštevovali kino snáď všetci obyvatelia Starej Turej. A ako sme ho milovali všetci! Keď sme chceli ísť do kina, museli sme najskôr prejsť bránou do dvora. Vchod do kina bol vpravo, vošlo sa do malej chodby, z ktorej opäť vpravo boli schody do malej miestnosti. Priamo z chodbičky sa vošlo do vstupnej haly, v ktorej bola miestnosť s okienkom, kde sa predávali lístky na filmové predstavenia. Dverami naľavo sa vchádzalo do kinosály. Hneď za dverami boli schody na balkón. Vchod do miestnosti s premietačkami bol z dvora hneď za hlavným vchodom kina. Lístky kontrolovala uvádzačka. Jej povinnosťou bolo po skončení filmu otvárať dvere ústiace na dvor. Od roku 1945 do roku 1955 tam filmy premietal Ján Polák. Dlhé roky premietal filmy pán Adámek, lístky predával za vojny pán Bakoš, neskôr pani Poláková, Koštialová, Adámková Klárka a ďalší. Uvádzačku robievala Irena Vrebová. Mladí ľudia chodili radi na sobotňajšie mládežnícke predstavenia. Neskôr i na večerňajšie predstavenia. Spomínam si, že skoro celá naša trieda navštevovala kino častokrát spolu. Najvzácnejšie miesta na sedenie neboli viazané na čísla radu alebo číslo sedadla, ale vedľa Jarky Klimáčkovej. Hlavne keď premietali nejakú dobrú komédiu. Pri nej sediace spolužiačky sa bavili najlepšie. Niekedy nebývala návštevnosť kina veľká, lebo sa museli premietať sovietske filmy. A z nich sa dali pozerať iba tie vojnové. Teraz zasa v kinách i v televízii prevažujú filmy americké, mnohé z nich sa tiež nedajú pozerať. Do kina sa však nechodilo iba kvôli filmom, chodilo sa tam i "randiť". Keď v 80-tych rokoch kino zbúrali bez náhrady, po celej Starej Turej sme čítali nápisy: "Chceme kino!" - Eva Tomisová, Zaniknutá "stará" Stará Tura