Parizán - Košice

Kino Partizán (bývalé kino Korzo, vzniklo ako druhé stále košické kino. Sídlilo na Leninovej ulici č.82 (dnešná Hlavnej ulici č. 82). Fungovalo vyslovene ako reprízové kino. Otvorené bolo v septembri roku 1914 v priestoroch Židovského kasína. Kino vraj bolo pomenované po už spomínanej veľmi obľúbenej košickej aktivite, korzovaniu. Nájomcom kina Korzo sa stal Márton Horváth. Na prevádzku kina, ktoré časom menilo názvy (od 1934 Tivoli, od 1942 Korona, od 1945 Partizán) mal v 20. rokoch koncesiu nájomca blízkej reštaurácie v Andrássyho paláci Ľudovít Berger (1873–1931). Od 17. septembra 1929 malo kino v prenájme Divadelné družstvo, na čele ktorého stáli Bergerova manželka Margita a Ira Adriányiová (1879–1956). Podľa reklamy z dobovej tlače z roku 1934 bolo kino Korzo najlačnejšie a najpoprednejšie kino na Slovensku. Uvádzalo len prvotriedne svetové šlágre s najlepšími filmovými umelcami a kvalitu premietania zabezpečovali moderná zvukové aparáty značky Pacend reproducer. V kine Korzo sa malo konať aj prvé premietanie zvukového filmu a to koncom roka 1929. Mala to byť muzikálna dráma The Singing Fool spoločnosti Warner Bross z roku 1928.

Popri ňom na mieste bývalej záhradnej reštaurácie sporadicky fungovalo aj letné, tzv. Záhradné kino. Záhradné kino v objekte kina Partizán zahájilo svoju činnosť̌ v roku 1956 na klasický formát. S jeho prestavbou na širokouhlé premietanie sa začalo v roku 1967 v rámci akcie „Z“. Po prevedenej rekonštrukcii bolo uvedené do prevádzky v júli 1971. Pretože bolo zastrešené a bolo v ňom vybudované pódium, malo slúžiť̌ nie len pre film, ale aj pre iné kultúrno – osvetové podujatia v priebehu celých dní v letnom období za každého počasia. Nie každý sa však so zastrešením stotožňoval. Záhradné kino vraj fungoval dobre iba dovtedy, kým sa na pokyn projektanta nezastrešilo, pretože od tej doby vždy keď pršalo. Kino malo kapacitu približne 70 miest.

Kino Partizán patrilo medzi najhodnejšie kiná v meste, a bolo postavené vo veľkom duchu. Disponovalo krásnou sadrovou štukou, ktorá obkolesovala plátno. Aby nedošlo ku poškodeniu ornamentálnej výzdoby, nebolo možné rozšíriť̌ plátna a preto najkrajšie kino v meste ostalo pri klasickom formáte.

V kine Partizán fungovalo aj kino Čas, v ktorom sa počas celého dňa premietali týždenníky a krátke filmy v slučkách. Študenti ho často využívali na chodenie poza školu, dospelí si v ňom krátili pracovnú dobu. Dopoludnia od 10. hodiny sa premietali krátke filmy. Bolo ich približne päť, šesť̌ po dvadsať̌ minút a ako posledný kreslený, alebo groteska. Po groteske sa začalo znova, premietalo sa do 13:00 hod.

V roku 1981 tu zriadili divadelné štúdio Smer, dnešnú Malú scénu Štátneho divadla.