Kino Tatra Bojnice v minulosti slúžilo na mnohé účely. Premietania, divadelné hry, detské baletné predstavenia, plesy, tomboly. Ako dieťa som mnoho krát na školskom predstavení zakláňala hlavu od únavy a pozorovala členitý strop s guľovým osvetlením. Drevo menilo sýtosť, svoj lesk naprieč časom. Nejeden Bojničan zažil naháňanie ľudí po námestí, premieta sa až keď nás bude počtom päť ! Ťahala som dôchodcov, ťahala som cudzincov. Niekedy som film navštívila a bola sklamaná, pretože ma nezaujal a ja som vyvinula priveľa zápalu a energie na presviedčanie ľudí, pred ktorými sa teraz hanbím, lebo pochybujú o mojom filmovom vkuse. Naháňať režiséra však v drobnom mestečku nie je možné. Kino sa zatvorilo. Ako kiná mnohé. Nákupné centrá maju pohodlnejšie sedadlá, hovoria.
txt: Tereza Dodoková