Grand Bio Universum - Žilina

ID
0110
Názov
Grand Bio Universum
Historický názov
Kino Fatra
Mesto/Obec
Žilina
Adresa
Dolný Val 47, 010 01 Žilina, Slovensko
Okres/Kraj
Žilina
Typ kina
Kino Palác
Technické vybavenie
1939 - Nitzsche Saxonia V, 1983 - Meopta V
Technický stav
Prestavané na koncertnú sálu
Kapacita
1921 - 760 miest
Súčasný stav
Prestavané na sálu Komorného orchestra Žilina
Rok stavby
1921
Rok rekonštrukcie
1947, 1953, 1983
Rok zahájenia činnosti
26.11.1921
Rok ukončenia činnosti
31.3.1983
Architekt
Ing. Székely
Anotácia
Najväčšie kryté kino v Žiline, postavené priamo ako kino. Bolo koncipované ako kino Palác a spoločenský dom s javiskom a veľkou sálou s kapacitou 760 miest.
Odkaz na webové stránky
https://skozilina.sk/
Ďalšie informácie

Grand Bio Universum

 

Budovu kina na Ulici Jozefa Vuruma, dal postaviť v roku 1921 Ján Rufínus Stejskal spolu so sestrou Žofiou, vydatou za Ferdinanda Hrosa. Stejskal, pôvodom Moravan, pôsobil v Žiline už v prvej dekáde 20. storočia ako držiteľ licencie na premietanie filmov, ktorú mu v roku 1919 mesto Žilina predĺžilo. V jeho pláne však bolo vybudovanie samostatnej divadelnej a spoločenskej budovy spojenej s pravidelným premietaním „filmových predstavení“. Výstavbu tejto budovy pre neho zrealizoval podľa projektov Ing. Székelyho žilinský staviteľ Ľudovít Kantúrek. Pôvodne tu stáli dva domy zo 17. storočia. Secesnú budovu stavali pomerne dlho (1919-21) i kvôli viacerým zmenám v plánoch. Napríklad na základe požiadavky mesta musel ustúpiť so svojou stavbou dozadu, tak, aby dodržal plánovanú uličnú čiaru.

 

Na priečelí budovy na úrovni štvrtého podlažia sa nachádzajú dva vysoké reliéfy s menom tvorcu a rokom tvorby Schiebl 21.

 

Toto kino bolo známe tím, že sa v ňom 3.1. 1922 uskutočnila premiéra prvého slovenského hraného filmu Jánošík bratov Siakeľovcov v hlavnej úlohe s Theodorom Pištěkom, produkovaného firmou Tatra Film Corporation.

 

Grand Bio Universum bolo jediné kino v Žiline, ktorého secesná budova bola architektonicky účelovo navrhnutá na premietanie filmov. Tomuto zámeru v prvom rade aj celý čas slúžila a dodnes vyniká výbornou akustikou. Budova mala javisko s miestom pre orchester a veľkú sálu s dvoma galériami. Na prízemí bolo miesto pre 482 divákov, na prvom poschodí pre 199 a druhom poschodí bol priestor pre 146 návštevníkov. Mala zavedené verejné osvetlenie a vlastné centrálne kúrenie.

 

Licenciu na premietanie filmov mu obnovili aj v rokoch 1934, 1937 a aj v roku 1940. Pri udeľovaní licencie bolo nariadenie o počte dobročinných predstavení, ktorých výnos musel venovať na charitatívne účely a v každom roku to boli tri predstavenia. V licenčných podmienkach mal povinnosť prispievať 5% hrubého výnosu z predstavení, od roku 1934 3% výnosu.Zaujímavá bola i podmienka odohrať 8-krát celovečerné predstavenie pochádzajúce z domácej produkcie, ako aj podmienka aby majiteľ licencie bol vždy prítomný pri premietaní, čo Stejskal nedodržiaval a nechal sa zastupovať švagrom Ferdinandom Hrosom, ktorý vystupoval ako majiteľ kina. Premietací prístroj musel certifikovať každý druhý rok, jeden krát mesačne usporiadať poučné predstavenie pre deti a mali povinnosť označovať nevhodné filmy pre deti a neumožniť im na ne prístup. Kontrolné orgány mali v kine vopred určené dve miesta na sedenie. Kino však slúžilo aj na iné kultúrne účely. Vystupovali tu rôzne divadlá a orchestre. V roku 1933 tu účinkoval napr. Viedenský štátny balet.

 

Kino zmenilo v roku 1939 názov na kino Fatra. Na základe dekrétu o znárodnení kín a nariadení SNR č. 50/1945 sa kino majiteľov Stejskala a Hrosa dostalo dňa 7. augusta 1945 pod národnú správu a za národného správcu bol menovaný Jozef Adamík. Poštátnené kino od roku 45 viedol ako správca pôvodný majiteľ Ferdinand Hros. V roku 1948 prestaval projekčnú miestnosť v súvislosti s modernizáciou premietacích prístrojov. Ďalšiu prestavbu realizovala v roku 1953 Oblastná správa československej kinematografie Bratislava. Po nej sa do kinosály vchádzalo cez vestibul a po predstavení vychádzalo bočnými východmi priamo do dnešnej Jezuitskej ulice. V nedeľu dopoludnia tu fungovalo premietanie kina Čas, čo bol tradičný formát fungujúci po celej republike zložený z opakujúcich sa filmových žurnálov a grotesiek. Po roku 1970 riadila kino Mestská správa kín v Žiline, až do ukončenia jeho činnosti v roku 1983.

 

Kino Fatra ukončilo činnosť v roku 1983. Posledným predstavením bol film Na konci diaľnice premietaný 31. marca 83. Budovu prevzal Štátny komorný orchester Žilina a v rokoch 1983 až 88 ju zrekonštruovali, pristavali a prispôsobili na svoje potreby. Žiaľ pritom odstránili pôvodný historický nápis na hornej fasáde budovy BIO UNIVERSUM.

 

Prvý slávnostný koncert bol 4. januára 1989.

Dom umenia je evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 13729/0.

KOMENTÁRE (0)


A  B  C  D  E  F  G  H  I  J  K  L  M  N  O  P  Q  R  S  T  U  V  W  X  Y  Z